Príprava na Turíce

Ocitáme sa týždeň pred Turícami, kedy slávime zoslanie Ducha Svätého. Sme však naozaj pokrstení Duchom Svätým? Sme naozaj vyzbrojení mocou zhora? – Alebo sa skôr podobáme tým kresťanom, o akých čítame v Skutkoch apoštolských? Boli pokrstení v meno Ježiša Krista, avšak keď sa ich apoštoli pýtali, či prijali aj Ducha Svätého, odpovedali, že o Duchu Svätom nič nevedia.

Čo my vieme o Duchu Svätom? Možno to, že je to tretia Božská osoba a že sme ho prijali vo sviatosti birmovania. Avšak čo ďalej? Máme skúsenosť jeho prítomnosti v našom živote? – Pán Ježiš vraví Nikodémovi, že je potrebné sa znovuzrodiť z vody a z Ducha Svätého. Prežívame takéto znovuzrodenie, silu Božiu. ktorá v nás žije a pretvára nás, vedie a posilňuje?

Duch Svätý sa od prvého vyliatia na Turíce javí ako sila, ktorá vedie Cirkev po cestách sveta a dodáva jej neustále novú, živú tvár. On vytvára živú jednotu mystického tela tým, že posväcuje kresťanov a obdarúva ich svojou silou. V Skutkoch apoštolských sa Duch Svätý zjavuje ako životný princíp Cirkvi a dynamizmus jednotlivého kresťana. Duch Svätý je vnútorným prameňom radostného elánu a tiež odvahy pri vydávaní svedectva o Ježišovi. On činí zázraky a mimoriadne činy: inšpirovaní ľudia sú uchvátení a unášaní Duchom, chorí a posadnutí sú uzdravení. On dáva hovoriť cudzími jazykmi a vzbudzuje dar proroctva. Tieto zázraky sa stávajú znameniami definitívnej spásy.

Podľa apoštola Pavla, Duch Svätý nám celou svojou činnosťou otvára prístup k Bohu, zapája nás do živého spoločenstva s ním. Len v Duchu Svätom poznávame Krista a vyznávame, že „Ježiš je Pán“. V Duchu sa modlíme k Bohu a nazývame ho menom: „Abba Otče“. Skúsenosť Ducha Svätého sa podľa apoštola Pavla prežíva v Cirkvi a otvára prístup k jej tajomstvu, ktorá však nie je Cirkvou Ducha, ale Duch je jej životným princípom. V Duchu Svätom dostávame nový život, „sme novým stvorením“. Duch Svätý má v Kristovi moc pretvoriť telesných a nedospelých ľudí na „duchovných ľudí“.

Apoštol Ján vo svojom evanjeliu, na pozadí rozhovoru Nikodéma s Ježišom vykresľuje Ducha Svätého ako moc zhora, ktorá spôsobuje znovuzrodenie. Ide tu o narodenie sa z Boha, ktoré spôsobuje Duch Svätý, čo je v protiklade s možnosťou dostať sa do Božieho kráľovstva len vlastnou silou. Duch Svätý je u apoštola Jána darcom života. Je ako rieka živej vody, ktorá prúdi od Krista a prináša život tým, ktorí prídu a uveria. Paraklét – „iný Tešiteľ“ je v Jánovom evanjeliu Duchom pravdy. Neprináša nijaké nové učenie, ale pripomína a prehlbuje všetko to, čo učil Ježiš. Znamením prítomnosti Ducha Svätého v srdci veriaceho je láska, ktorá vyháňa strach.

V roku 381 cirkevní otcovia na Prvom carihradskom koncile definovali dogmu o Duchu Svätom a tak Cirkev až do dnešných dní spoločne vyznáva svoju vieru v Ducha Svätého v tzv. Nicejsko – Carihradskom vyznaní viery: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa,…“. Keď Koncil nazýva Ducha Svätého „Oživovateľom“, chce tým zdôrazniť, že On je prameňom božského života v človeku. Totiž, že Duch Svätý nie je iba dar života, ale Darca života.

Svätý Ján Mária Vianney hovorí, že Duch Svätý je svetlo a sila. Pomáha nám rozoznať pravdu od klamstva a dobré od zlého. Ako lupy zväčšujú predmety, tak aj Duch Svätý nám ukazuje dobro a zlo zväčšené. S Duchom Svätým vidíme všetko zväčšené. Skrze neho vidíme veľkosť aj tých najmenších skutkov, ktoré sme urobili pre Boha, i veľkosť najmenších chýb.

Sestra Faustína Kovalská vo svojom denníku o pôsobení Ducha Svätého v našom živote zdôrazňuje: „Boh je veľmi štedrý a svoju milosť neodmietne nikomu. Dáva dokonca viac, než si pýtame. Najkratšou cestou je verné plnenie vnuknutí Ducha Svätého“. 

Františkánsky misionár Elias Vella vo svojej knihe Keď Duch Svätý píše môj život o potrebe života v Duchu Svätom uvádza: „Pravá viera nespočíva v tom, že máme o Bohu množstvo vedomostí, ale že prežívame premenu srdca, metanoiu. Je to nepretržitá premena nášho srdca, našich postojov, zakúšanie Ducha novým spôsobom. Ak chceme poznať Ducha, nestačí hromadiť o ňom vedomosti, musíme sa učiť plávať v ňom v kontemplácii“. 

V akej podobe môžeme prijať Ducha Svätého do nášho života? Dary Ducha Svätého sú akousi počiatočnou energiou, či podstatným nasmerovaním nášho života k Bohu, v Duchu Svätom. Zmieňuje sa o nich už prorok Izaiáš: „duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti“ (Iz 11, 1-2). – Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Sú potrebné, aby sme mohli ísť za Ježišom. Pomocou týchto darov dostáva pokrstený múdrosť a poznanie k tomu, aby vedel, čo od neho chce Boh a tiež silu, aby mohol k Bohu smerovať.

Ovocie Ducha Svätého je základom nášho duchovného života. Apoštol Pavol zdôrazňuje, že len podľa ovocia možno poznať autentickosť života kresťana. Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi ovocím Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Tradícia Cirkvi na základe listu apoštola Pavla Galaťanom ich vymenúva dvanásť: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota“ (Gal 5, 22 – 23).  Ovocie Ducha Svätého je akoby zrkadlom toho, do akej miery v nás Duch Svätý pôsobí a jeho milosť pretvára náš konkrétny, každodenný život.

Charizmy Ducha Svätého nie sú obyčajné talenty alebo prirodzené schopnosti. Apoštol Pavol uvádza dva zoznamy chariziem Ducha Svätého. V liste Rimanom: „Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne“ (Rim 12, 6 – 8). A v prvom liste Korinťanom: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky“ (1 Kor 12, 8 – 10). Charizmy nie sú trvalou výbavou kresťana. Duch Svätý ich vzbudzuje vzhľadom na okolnosti, v ktorých sa ocitáme. Všeobecne charizmy dostávame pre službu iným, nie pre vlastný úžitok a vlastné posvätenie.

Iba v Duchu Svätom môžeme v plnosti kráčať k Bohu, za Ježišom. Je potrebné prosiť o jeho dary a s vierou ho prijať, pretože iba v Duchu Svätom môžeme v našom živote napredovať ďalej.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.