Bola som prvýkrát na takomto podujatí- na Hájiku v ZA. Modlitby sa mi veľmi páčili a zapôsobila na mňa veľmi dobrá ,láskavá atmosféra, aj milí kňazi. V rámci tohto modlitbového stretnutia mi Otec odpovedal na moje 3 otázky:
1. „Skutočný otec je ten, čo vychoval a nie ten, čo splodil “ (myslím, že to vyslovil mladý p. kaplán Slavomír).
Mám totiž biologického otca, ktorý sa ma vzdal, hoci som ho veľmi milovala, nestojí o vzťah so mnou. A tak som poprosila Boha Otca, či by ho nezastúpil.
2. „Sú tu ľudia, ktorí sa cítia odsotení“. Veľmi mi na tebe záleží a som stále s tebou.“– vyslovila to pani z kapely. Toto posolstvo pre mňa súvisí s bodom č. 1.
3.“Všetci sme deťmi Abraháma a Sáry“. Nepamätám si presne znenie, ale myslím, že ho vyslovil o.Ľuboš a bolo jediné, čo sa týkalo Starého zákona- o Abrahámových deťoch. Vždy som trochu so závisťou pozerala na starších bratov Židov, reku, Otče, toľko si im dal darov a schopností – v umení, kultúre, vede…., že ešte aj po 3000 rokoch to funguje- len za to , že otec Abrahám urobil ten hustý čin viery. A čo my ostatní, na nás sa neušlo….A potom otec Ľuboš povedal túto vetu….
Teda konečne som pochopila, že deťmi Abraháma a Sáry sú ľudia,ktorí veria v jedného Boha, bez ohľadu na štátnu,rasovú, alebo národnostnú príslušnosť
Milý Otec, ďakujééééééém
P.S. A samozrejme, veľká vďaka patrí aj obetavým kňazom a ľuďom, ktorí sú okolo tohto modlitebného stretnutia….Vaše aktivity sú zapísané v srdciach ľudí a v jednej veľkej Knihe….
Názor k “Svedectvo o Otcovi”
Otec Lubos je uzasny. Chvala Bohu zanho! 🙂