V Otcovej škole lásky
Je čas keď sa mi všetko darí, všetko mi prichádza do cesty bez väčšej námahy. Všetky drobnosti, potešenia, skryté priania duše. Vtedy sa naozaj cítim ako Jeho princezná. To je vtedy, keď si ma berie do náručia ako malé dieťa, posadí si ma na koleno, láskyplne na mňa pozerá, smeje sa a kŕmi ma sladkosťami. Inokedy si ma zosadí z kolien a postaví na zem, aby ma učil chodiť. Stále ma drží za ruku, ale chodiť musím už ja sama. To sú tie ťažšie chvíle, keď sa čudujem kde sa Boh vytratil. Otáčam hlavu a hľadám tvár Otca ako to malé dieťa, ktoré čoskoro upadne, alebo už upadlo a čuduje sa prečo. To je škola Otcovej lásky a ja Ho len prosím, aby som mohla byť Jeho žiakom. Ako to, že Boh Otec so mnou tak nežne zaobchádza, žehná ma, stará sa (a občas aj pritvrdí)… to len o mňa sa tak staráš, Bože? Počujem hlas v sebe: “Ja sa tak starám o každého človeka.” A mne sa zdá, že nie každý to tak vníma. Kto to vníma je ako študent, ktorý vníma učivo, zapája sa, komunikuje, učí sa a preto v skúškach obstojí. Ten, čo to nevníma je ako ten, ktorého Boh učí, teda “dáva mu sladkosti, potom ho postaví na zem, aby kráčal”, ale on si to neuvedomuje, nevníma Božie lekcie. Nevníma, že je to Ocko, čo mu všetko dáva. Čo robiť? Hľadať vzťah s Bohom Otcom, ucíť sa mentalite Jeho dieťaťa a prijať sám seba ako Jeho dieťa.
Hľadať vzťah
Nejakú dobu pred obrátením som isté obdobie mala veľkú túžbu. Táto túžba ma viedla až k samotnému obráteniu. Bola to modlitba za to, aby som Ježiša viac spoznala. Pamätám si, ze mi to prišlo na um na základe kázne. Kňaz povedal, že sa k Bohu priblížime, ak ho lepšie spoznáme. Vtedy som pracovala v zahraničí a chodila som do jednej kresťanskej komunity. Čudovala som sa, prečo sú všetci z Ježiša paf. Kto je ten Ježiš? Či je to ten Ježiš, ktorého meno stále opakujem v kostole? Ku komu to vlastne volám? Dúfala som, že Ho spoznám takého, akého Ho vidia títo ľudia, že Ho spoznám osobne. Moja modlitba bola vypočutá, a už to málo čo mi Boh o sebe odhalil prevýšilo moje očakávania.
Myslím, že keď človek len začína hľadať Boha, snaží sa uvedomiť si v akom vzťahu či postavení voči Bohu je. Tiež prosí o Ducha Svätého, aby ho naučil modliť sa tým, že sa snaží modliť a má túžbu priblížiť sa Bohu. Jedna knižka, ktorá mi napomáha pochopiť Ježišov vzťah ku mne je denníček Gabriely Bossis s názvom “On a ja”. Najprv som ju váhala kúpiť, lebo som hľadala skôr niečo s “otázkami a odpoveďami”, ale bola to práve táto knižka, ktorá mi načrtla nežnosť, vrúcnosť a pochopenie aké má Ježiš voči mne. Náhodné otvorenie – aj to je jeden spôsob ako hľadať, ktorý platí práve pre túto knižku.
Dôležitým krokom, ktorý smeroval k obráteniu bola voľba Ježiša za svojho osobného Spasiteľa. Žila som v zahraničí a môj vtedajší priateľ bol vychovaný podľa budhistického učenia. Keď som sa mu snažila vysvetliť moju katolícku vieru, čoskoro mi dal najavo, že neviem o čom hovorím. Nevedela som formulovať prečo verím, komu verím a základné pravdy mojej viery. Povedal mi: “Ty nevieš v čo veríš – ako to potom môžeš nasledovať? Choď, zober si 5 svetových náboženstiev, prečítaj si a vyber si. Ale keď si vyberieš, potom aj nasleduj.” Tak som šla, čítala, ale odpoveď sa už ukazovala. Zvolila som si katolícku vieru – Ježiša, podľa hlavy ale aj podľa srdca. Priateľovi som povedala: “Zvolila som si Jeho – Ježiša.” A rozišli sme sa. Ježiš moju voľbu zobral “veľmi osobne” a ujal sa ma. Ešte stále svoju vieru dostatočne nepoznám, ale odvtedy vnímam blízku prítomnosť Boha, Jeho starosť o mňa, Jeho osobnú lásku. Otvorili sa ma oči a svoj život vnímam v súvislosti s Ním, v Ňom a snažím sa žiť pre Neho.
členka Spoločenstva Bethany