Púť spoločenstva Bethany 6.11.2018 – 11.11.2018

Posted on

Bol utorok, keď sme  začali svoju púť do Talianska, na miesta, kde žil páter Pio a kde pred 50 rokmi sa narodil pre nebo. Plní očakávania…

Po dlhej prebdenej noci (šťastnejším sa podarilo i zaspať aspoň na chvíľočku…) nás privítalo mesto Loreto.  Kedže bolo ešte skoro na ubytovanie, mali sme krátku zastávku pri mori… pookriali sme, osviežili sa….

Prvé kroky viedli do Baziliky, na mariánske pútnické miesto, kde je domček z Nazareta.  Sú tu podobne ako v Lagiewnikoch kaplnky rôznych štátov… Poľska, Nemecka, Slovenska… V podzemí sme spoločne slávili prvú svätú omšu. V domčeku Panny Márie bolo úžasne. Pokoj, ktorý nás napĺňal sa nedá len tak opísať… Pri našej Nebeskej Matke sme si oddýchli a načerpali nové sily a požehnanie na ďalšie dni.

Druhý deň sa naša cesta uberala do Lanciana. V tomto meste roku 750 sa udial prvý eucharistický zázrak. Pri obetovaní sa chlieb premenil na skutočné telo a víno na krv Kristovu. Vďaka ti Pane za dar eucharistie, vďaka ti, že si sa ukryl v chlebe a víne. Aj tu na tomto posvätnom mieste sme mohli sláviť svätú omšu.

S radosťou v srdci sme ďalej putovali do San Govani Rotondo za pátrom Piom. V podvečer sme vošli do nového chrámu, posväteného v roku 2009, kde je vyložené (vystavené) telo. Prechádzali sme chodbou, ozdobenou mozaikami  pátra Rupnika. Na jednej strane život sv. Františka a na druhej sv. pátra Pia… Po vynikajúcej večeri sme opäť navštívili chrám, kde o 20.45 hod sa modlievajú pútnici ruženec. Kedže bol štvrtok, namiesto ruženca bola adorácia. Nepotrebovali sme ani preklad z taliančiny, len sme čerpali z Božej lásky, z prítomnosti drahého Ježiša, ktorý žehnajúc prechádzal pomedzi nás.

V piatok ráno naše kroky viedli do jaskyne sv. Michala archanjela. Slávili sme tu svätú omšu, po ktorej sme sa zasvätili Michalovi archanjelovi a pod jeho ochranu zverili svojich blízkych, rodiny, priateľov a celý svet.

Na ceste späť do San Govani Rotonda sme sa mohli presvedčiť o jeho zvláštnej ochrane, keď sme dostali na diaľnici defekt. Vďaka Bohu sa nikomu nič nestalo. No predtým, ako sme sa mohli presvedčiť, aký dobrý je Pán, navštívili sme miesto Pietrelcina. Mesto, kde sa narodil, žil, kde bol pokrstený páter Pio. Navštívili sme jeho izbu, spoločné priestory, kde trávil detstvo i so svojimi siedmimi súrodencami..  V múzeu sme videli veľa zaujímavostí a vecí ktoré vlastnil a používal. Oči boli nasýtené a srdce naplnené vďakou, že sme mohli byť na týchto miestach.

V Piane Romana, pri starom breste, pod ktorým páter Pio prvýkrát dostal stigmy s vďačným srdcom sme Bohu zaspievali Magnificat, poďakovali sme sa mu za to, že veľké veci urobil pre nás Pán a máme z toho radosť…

V sobotu posledné hodiny sme trávili s pátrom Piom. Pozreli sme si chrám, kríž, pod ktorým dostal stigmy. Prešli sme krížovú cestu, spoločne sme sa pomodlili a poďakovali pri sv. omši za tento požehnaný čas, ktorý nám bol dopraný z Božej milosti.

V nedeľu sme šťastlivo docestovali domov, do Žiliny, a púť sme zakončili svätou omšou v našej “Faustínke” .  Určite máme aj iné zážitky púte, no toto je len v skratke opísané, ako sme trávili spoločný čas…

Nebeský Ocko nám doprial aj slniečko a dobrých ľudí, ktorí nám ochotne slúžili a starali sa o naše dobro. Bol to čas popretkávaný piesňami a chválami, ktoré sme zo srdca spievali Bohu. VĎAKA ti Nebeský Ocko za tvoju lásku.

A na záver slová generálneho prokurátora kapucínského rádu, otca Antonia Belpieda:

Nájdite seba samého pod stromom Kríža. Človek sa stráca, keď sa vzďaľuje Ježišovi Kristovi. Pod stromom Kríža je uzdravenie, spása, radosť, nádej, láska, život.

Darinka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *