Božie milosrdenstvo. Ako si ho predstaviť? Ako ho bližšie spoznať? Ako ho pochopiť keď má tak mnoho tvári a podôb. Avšak práve pre jeho mnohotvárnosť je vzrušujúce ho poznávať. Dokáže nás totiž vždy nanovo prekvapiť a my ostaneme pred ním stáť v úžase. Božie milosrdenstvo je prítomné v odpustení, je v chlebe, ktorý nám Boh dáva i v daroch, ktorými nás zahŕňa.
Na nás je, aby sme si to všimli. Milosrdenstvo Boha voči nám má však i tvár nesmierneho súcitu. Súcitu Otca so svojim najmilším dieťaťom. A to je niečo veľmi osobné, niečo čo treba precítiť na vlastnej koži. Dá sa teda pochopiť a precítiť táto tvár milosrdenstva tak, aby sme ju poznali aspoň trochu?
Ako mnohí z vás som rodičom, som otcom a tak si Boh dokáže použiť situácie v ktorých sa nachádzam ako otec na to, aby mi ukázal určitú podobnosť. Podobnosť, ktorá mi pomáha lepšie pochopiť jeho vzťah ku mne.
Sú situácie, ktoré ako rodičia z času na čas prežívame a nie sú to práve najpríjemnejšie chvíle. Medzi také patria i situácie, keď sa vášmu dieťaťu niečo stane. Nie, nie som úzkostlivý typ, ale v situácii kedy počujete srdcervúci plač vášho dieťaťa, ako rodič dokážete rozoznať, že sa stalo niečo zlé, niečo vážne, niečo, čo vášmu dieťaťu skutočne ublížilo. Nie rozbité kolienko. Najhoršia je práve ta prvá chvíľa, keď ešte nevidíte, neviete, čo sa stalo. Vtedy vám na zlomok sekundy zamrie srdce. Ihneď však vyskočíte, nech robíte čokoľvek, pribehnete najrýchlejšie ako viete k svojmu dieťaťu a ošetríte ho, utíšite, zoberiete do náručia a vezmete domov. Ako rodičia viete, čo sa vtedy deje s vašim srdcom – je plné súcitu s vašim dieťaťom. Nie, nie je to úzkostlivosť, ani prehnaná starostlivosť. Srdcervúci plač dieťaťa plný bolesti zasiahol vaše srdce. Najvnútornejšie city vášho srdca.
Biblia má na toto miesto nášho vnútra meno: „σπλάγχνον“. Toto grécke slovo znamená: útroby, srdce, krv[1]. Do slovenčiny sa dá ťažko preložiť lebo označuje i vnútornosti, vnútro, ale i miesto, kde sídlia emócie, náklonnosť, zaľúbenie, láska.[2] Od neho odvodené slovo „σπλαγχνιζομαι“ označuje súcit[3].
Prečo táto krátka exkurzia do biblického jazyka? Nuž i týmito slovami je v Písme opísaný stav kedy niečo vyviera z najhlbšieho vnútra osoby. Mne pripomenul moje vlastné city voči synčekovi, ktorého som plačúceho niesol v náručí. Nemusia to však byť len viac-menej dramatické okolnosti, ktoré dokážu pohnúť vnútrom rodiča. Niekedy stačí vidieť dieťa pokojne spať a vidiac ho tíško oddychovať, ako obyčajný ľudský otec, opäť zažívam ono pohnutie vnútra, onen zvláštny súcit. Ako píše pápež František: „tento súcit je podobný láske otca a matky, ktorí sú hlboko dojatí vlastným dieťaťom. Je to tá najvnútornejšia láska, keď im pri pohľade na dieťa až zviera srdce.“ [4]
Milovaní, ak ja ako otec, my ako rodičia, ako ľudia, vieme precítiť takúto lásku, takýto súcit, myslíte si, že náš Boh by to nevedel? Vedel. Vie. A ukazuje nám túto súcitnú tvár milosrdenstva, kde my sme synovia a dcéry a on Otec. Kde on nás berie do náručia, keď plačeme, kde on ticho pozoruje, keď odpočívame a je hlboko dojatý nami, jeho deťmi. Keď na nás hľadí, zviera mu srdce. To je súcitná tvár milosrdenstva. Tvár Otca. Je na nás či si ju všimneme.
[1] PANCZOVÁ ,H., ŠKOVIERA, D. Biblická gréčtina, Bratislava, 2014, Lingea, s.340
[2] TRSTENSKÝ, F. Pavlove listy z väzenia. Svit, 2012, Katolícke biblické dielo, s.87
[3] Porovnaj: FRANTIŠEK. Meno Boha je Milosrdenstvo, Bratislava, 2016, Fortuna Libri, s.92
[4] Porovnaj: FRANTIŠEK. Meno Boha je Milosrdenstvo, Bratislava, 2016, Fortuna Libri, s.92
Názor k “Súcitná tvár milosrdenstva”
potvrdzujem pravdivosť 🙂 … pocítila som mimoriadny súcit a blízkosť Pána Ježiša na aprílovom modlitbovom stretnutí